Naváranie patrí ku generujúcim postupom a nachádza svoje uplatnenie pri oprave a modifikácii existujúcich konštrukčných častí a pri zušľachťovaní povrchov. Podľa pracovnej úlohy sa vždy použije buď manuálne alebo automatizované laserové naváranie.
Naváranie
Laserové naváranie s drôtom a práškom
Manuálne laserové naváranie
Pri manuálnom naváraní zvárač vedie "rukou" prídavný materiál k miestu opracovania. Ako prídavný materiál sa pri tomto postupe väčšinou používa tenký drôt s priemermi medzi 0,15 a 0,6 mm. Laserový lúč roztavuje drôt. Tavenina sa pevne spája so základným materiálom, ktorý sa taktiež nataví a opäť stuhne. Potom zostáva malý výstupok. Bod za bodom, líniu za líniou a vrstvu za vrstvou nanáša zvárač do želaného tvaru. Prúd plynu z argónu ochraňuje pracovný proces pred vzduchom. Na záver sa opäť vytvorí pôvodný tvar, pomocou brúsenia, sústruženia, frézovania alebo erodovania.
Automatizované laserové naváranie
Pri automatizovanom naváraní je prídavný materiál strojovo vedený k miestu opracovania. Toto môže byť takisto drôt, ale pri tejto technike sa prevažne sa ako materiál používa kovový prášok. Kovový prášok sa na základný materiál nanáša po vrstvách a bez pórov a trhlín tavením splynie so základným materiálom. Pritom dochádza k vysokopevnému zváranému spoju medzi kovovým práškom a povrchom. Po vychladnutí vzniká kovová vrstva, ktorú je možné mechanicky opracúvať. Jedinečné na tom je, že je možné cielene spojiť viac rovnakých alebo rozdielnych kovových vrstiev.