Pol storočia v podniku: „TRUMPF je môj druhý domov“

Veľká čierna rolovacia brána je zhruba štyri metre široká a päť metrov vysoká. Kto sa nachádza v budove vývoja vo firme TRUMPF v sídle v Ditzingene, sotva ju môže prehliadnuť. Vedľa tejto brány je umiestnená malá čítačka kariet. Ak naň priloží zamestnanec TRUMPF svoj podnikový preukaz, takmer u každého zaznie to isté dlhšie znejúce pípnutie. Keď čítačka zabliká na červeno, znamená to „Prístup odmietnutý“. Oznam vedľa brány vysvetľuje, prečo sem mnohí nemajú prístup. Na ňom je napísané: „Oddelenie testov - vstup a fotografovanie zakázané“. Tu pracuje TRUMPF na výskume budúcnosti svojich technológií.

Teraz stačí telefonát s Jürgenom Brandtom, aby sme sa dostali na druhú stranu tejto brány. Sotva zložil telefón, otvára sa čierna brána smerom nahor. Za ňou sa rozprestiera veľká hala s nejakými 25 strojmi TRUMPF. Laserové obrábacie zariadenia, zváracie stroje a pracovné kabíny ohýbania je možné len hádať, nie rozoznať, pretože zamestnanci ich rozložili na jednotlivé časti. V každom kúte sa niečo skrutkuje, montuje a testuje. Jürgen Brandt žiari a máva na nás, akoby chcel povedať: „No tak, len sa nehanbite“.   

Tu v testovacom laboratóriu a pri výrobe prototypov TRUMPF je ríša 65-ročného muža. A to už takmer päť desaťročí. „V tomto roku oslavujem svoje 50. výročie pôsobenia v podniku“, vraví hrdo a pozerá okolo seba: „Poznám tu každý centimeter a čo je ešte dôležitejšie, každý jeden stroj“. V septembri 1973 sa začal učiť vo firme TRUMPF za nástrojára. Odvtedy sa tento rodinne založený človek nevzdialil zo svojho rodného mesta, z Ditzingenu a už vôbec nie od „svojho TRUMPF-u“. Jürgen Brandt sa usmieva: „Moji kamaráti zo školy neustále menili svojich zamestnávateľov. Možno boli ich zamestnania jednoducho nezaujímavé. Ja som to mal vždy pestré. Za všetky tie roky som nemal jediný dôvod obzerať sa niekde inde.“

Piplať sa, skúšať a urobiť to - to bolo Brandtovo krédo hneď od prvého dňa. Oddelenie testov bolo a je na to presne to pravé miesto. Sem sa presunul hneď po ukončení vzdelávania, tu pracoval najskôr ako sústružník a frézar. Neskôr sa stal majstrom, potom vedúcim tímu a dnes je koordinátorom oddelenia 2D laserových strojov. „Od roku 1982 až dodnes som pomohol prísť na svet 74 strojom TRUMPF“, rozpráva pán Brandt a ukazuje excelovský zoznam, ktorý drží v ruke. V ňom si presne zaznamenal, v ktorom roku on a jeho kolegovia pracovali na akej novinke ktorého stroja. V prehľade je možné nájsť prvú hydraulickú vysekávaciu hlavu, prvý CO₂ laser alebo prvý 2D laserový stroj s pevnolátkovým laserom. „Dnes sa nenájde vo firme TRUMPF žiaden typ stroja, ktorý by mi neprešiel rukami“, teší sa oslávenec. Zostavoval stroje, testoval ich, hľadal chyby, vylepšoval, prinášal nové nápady a dokonca prihlásil jeden patent. Stále v družnom rozhovore s vývojármi a konštruktérmi, no stále sa jedným okom pozeral aj na zákazníkov a zamestnancov servisu. Jürgen Brandt potrebuje pre svoju prácu všestranný rozhľad.

Uprostred testovacej haly stojí pravouhlý kontajner s okienkami. Pohľad cez sklo prezradí, že tu sa zvyčajne konajú diskusie. Priestor je zariadený stroho. Veľký stôl, tucet stoličiek okolo neho a prenosná obrazovka na prednej strane. Na stôl porozkladal Jürgen Brandt nespočetné množstvo fotografií. To je jeho história vo firme TRUMPF v obraze. „Ale to nie je všetko“, vraví, otvorí svoj laptop a preklikáva sa niekoľkými adresármi označenými rokmi: „Mám fotografie mojich stavieb prototypov, mojich zahraničných pobytov a účastí na veľtrhoch“, vysvetľuje. Disková jednotka obsahuje viac ako 20.600 súborov a 36 GB dát.  

Vrchol jeho zbierky fotografií: Spomienky zo 17 krajín, v ktorých bol na cestách ako zástupca firmy TRUMPF, medzi inými v Austrálii, Južnej Afrike, Singapure a v USA. „Moje pracovisko ale bolo v testovacej hale v Ditzingene. Keďže som tak dobre poznal stroje TRUMPF, stále ma kontaktovali kolegovia zo servisu vtedy, keď už si ďalej nevedeli rady.“ Jürgen Brandt bol mimoriadne známy v jednom špeciálnom odvetví: Bol odborníkom na nabúrané stroje. Ak kdekoľvek na svete došlo na stroji ku kolízii medzi plechom a obrábacou hlavou, musel zasiahnuť. Niekedy aj keď z toho jeho šéf nebol šťastný. „Zavolali mi zamestnanci servisu, len stroho povedali ‚Jürgen, vyhral si zájazd‘ a už sa to pre mňa začalo. Často som ani presne nevedel kam, len som jednoducho odletel“, spomína si pán Brandt. Takto prešiel polovicu sveta.

Aj keď Jürgen Brandt miloval dobrodružstvá v zahraničí, oceňoval dobrú spoluprácu doma. „Stále si rád spomínam, ako sa náš vtedajší šéf Berthold Leibinger často zastavil u mňa na pracovisku. Chcel vedieť, kedy bude ďalší stroj dokončený. Nakoniec od toho bol závislý obchod“, vraví pán Brandt. Dodnes ho neunavuje venovať sa dennodenne novým výzvam. „Pre mňa nejestvujú problémy, ale len veci, ktoré nefungujú na 100 percent. Som puntičkár, ktorý je šťastný až vtedy, keď nájde riešenie“, vraví s úsmevom na tvári. Poukazuje na laserové obrábacie zariadenie, ktoré stojí v testovacej hale. Tu práve optimalizuje uloženie káblov pre šikmú obrábaciu hlavu. Pravdepodobne je to jeden z jeho posledných projektov. Jeho odchod do dôchodku je ohlásený na október.

„Samozrejme, že sa na to teším, niekedy to predsa len príde. Mám päť vnúčat, veľmi rád hrám na bicie a aj doma rád kutím. Ale TRUMPF je môj druhý domov. Žijem pre TRUMPF“, vraví viditeľne dojatý a usmeje sa: „Nepoznám nič iné ako každý deň sadnúť na bicykel a prísť do TRUMPF-u.“ Zbalí kopu fotografií zo stola, zatvorí obrázky v laptope a odchádza smerom k čiernej rolovacej bráne. Stlačí tlačidlo otvárania dverí, čierna rolovacia brána sa otvára smerom nahor. Brandt ňou prejde a vraví: „Mal som si ten čas tu užiť ešte viac.“ Po niekoľkých sekundách prichádza tlmený zvuk: Čierna rolovacia brána sa zatvára za Jürgenom Brandtom. A testovacia hala je opäť uzatvorená.